Hejtáreň

Potiahla jedenkrát, druhýkrát, bolo to marné. Nebolo cesty späť. Pomalé teplé pohladenie cítila len ona, aj keď nebola sama. Je to také to teplo, ktoré je vaše osobné a v danej chvíli ho prežívate len vy. Potreba deliť sa o tento zážitok naozaj nie je vhodná. Bola zima, takže to teplo pôsobilo nakoniec aj celkom príjemne. Riedka tekutina z pravej nosnej dierky si už razila cestu do malého grand caňonu nad hornou perou. Funkciu tejto priehlbinky nikdy nejako v živote neocenila, ale vďaka aktuálnej situácie pochopila, že to slúži ako odvodňovací kanál, ktorý však ústi v nesprávnom otvore. Kapesník bol v nedohľadne, pretože obvykle si ho zabudne vložiť do kabelky. Spätný sací výkon je už zbytočné v tejto chvíli zaraďovať. Hlavne by to narobilo len veľký hlukový efekt, ktorý by ráno na autobusovej zástavke plnej ľudí narobil len erupčné podnety v žalúdku a to by potom všetky raňajky vyšli navnivoč. Boli len dve možnosti na záchranu situácie: v takejto zime by bola ešte podľa fyzikálnych zákonov šanca na zamrznutie kvapaliny, alebo to vyrieši ako väčšina ľudí v zime, použije rukavicu, v ktorej sa to stratí a nikto tak nepríde o raňajky alebo o vlastnú sebaúctu. Druhá možnosť sa zdala ako tá s vyššou ziskovou návratnosťou. Uvoľnenie prišlo okamžite. Nádych bol čistý, bez akýchkoľvek mechanických závad. Ale je otázkou času, kedy sa táto situácia vráti a bude potrebné ju opäť vyriešiť po svojom. Tento malý problém jej sústredenie natoľko zamestnal, že celú cestu autobusom nevedela myslieť na nič iné. A človek by povedal, že ľudia riešia ťažšie problémy, keď ráno cestujú do práce.